MiniZOO
Súčasťou nášho cevečka je aj MiniZOO, ktoré máte možnosť voľne navštíviť a uvidieť naživo aj rôzne exotické druhy živočíchov.
Užovka červená
(Elaphe guttata)
Je rozšírená od USA po severnú časť Mexika. Obýva plantáže, chátrajúce obydlia i odlesnené oblasti. Je to živočích s prevažne nočnou aktivitou, ktorá v jarnom období prechádza skôr na dennú. Tento druh dorastá do dĺžky okolo 100, maximálne 180 cm. Vo voľnej prírode loví drobné hlodavce, vtáky alebo netopiere, v teráriu mu postačí malá myš, potkan alebo iné drobné hlodavce. Je nenáročným a neagresívnym druhom.
Veľhad kráľovský
(Boa constrictor)
Vyskytuje sa od južného Mexika, cez Brazíliu, Venezuelu, Ekvádor, Bolíviu, Peru, Malé Antily až po Argentínu. Nie je jedovatý. Korisť usmrcuje udusením. Veľhady patria medzi šesť najväčších hadov na svete. Žijú v rozmanitých prostrediach od púští až po husté lesy. Ich kresba je premenlivá, vždy sú však dobre maskované. Lovia prevažne vtáky a cicavce, niekedy aj domáce zvieratá na farmách. V zajati najmä hlodavce, v dospelosti potkany, morčatá. Samice nakladú každý rok asi 50 vajec, z ktorých sa hneď liahnu mláďatá. Dorastajú do dĺžky 2,5 – 4 m. Teplota v teráriách sa optimálne pohybuje okolo 28 °C , na výhrevnom mieste aj 35 °C.
Veľhad dúhový
(Epicrates cenchria maurus)
Rozšírenie v oblastiach Južnej Ameriky a Brazílie. Sú aktívne cez deň. V dospelosti dorastajú do 2 – 2,5 m. Potrebujú vyššiu teplotu aj vlhkosť, preto je treba dostatočne vetranie. Ideálna teplota je 25 – 30 °C . Potravu tak ako u inych hadov tvoria najmä hlodavce (myši a potkany). Samica rodí zhruba po 5 – 6 mesačnej plodnosti až 30 živých mláďat. Merajú od 30 – 50 cm. Sú pomerne nenáročné.
Leguán zelený
(Iguana iguana)
Leguán zelený z tropickej Ameriky je jedným z najobľúbenejších 
plazov chovaných doma. Leguáni sa vyskytujú v Strednej a Južnej Amerike, žijú najmä na stromoch a kríkoch, často v blízkosti vody. Dorastajú až do 200 cm, sú to mohutné jaštery s dlhým chvostom. Samice znášajú 20 – 40 vajec a dlžka života je u leguánov 15 rokov. Majú veľký chrbtový hrebeň a na hrdle veľký lalok. Potrava: pre mláďatá su to najmä kvety, listy, plody, rastliny a príležitostne spolu s rastlinami bezstavovce na nich sa vyskytujúce a dospelé jedince – listy, plody, kvety, rastliny. V prírode sa vyskytujú v skupinách, dorozumievajú sa vertikálnym kývaním hlavy. Pri ohrození sa bránia švihaním chvostu, kúsaním a hlasným syčaním.
Gekončík nočný
(Eublepharis macularius)
Výskyt v oblasti Južnej Ázie (India, Pakistan, Afganistan, Irán, Irak). Obýva výlučne suché oblasti, skalnaté pustatiny riedko porastené trávou a kamenisté stepi. Aktívny je za súmraku a v noci. Na vzpriamených končatinách sa pohybuje pomalým typickým pohybom celého tela, čím pripomína skôr salamandru ako jaštera. Gekončíky nočné sa cez deň zdržiavajú v puklinách skál, pod veľkými kameňmi alebo v opustených norách hlodavcov. Živia sa rôznymi pavúkmi, škorpiónmi, chrobákmi, kobylkami a koníkmi. V zajatí sú to predovšetkým múčne červy, koníky, svrčky, voskové mole, nočné motýle, kobylky a iný hmyz. Dospelým jedincom môžeme podávať aj mláďatá myší. Doplnkom sú vitamíny, rozdrvená sépiová kosť, kalciové tablety a vajcové škrupiny. Pre dobré trávenie je dôležitý jemný piesok. Dorastá do dĺžky 25 cm, zriedkavo 30 cm.
Korytnačka hviezdicová
(Geochelone elegans)
Pochádzajú zo Srí Lanky, Indie až západného Pakistánu a preto sú veľmi náročné na teplo. Svojím sfarbením je považovaná za najkrajšiu korytnačku vôbec. Na každom štítku sa jej vytvára zlatistá hviezda na čiernom podklade. Živí sa hlavne rastlinnou potravou – listy púpavy, ďatelina, šalát, čínska kapusta, rajčiny, uhorky, pomaranče, mandarinky, jablká, vitamíny, rozdrvená sépiová kosť, kalciové tablety, vajcové škrupiny. Samice dorastajú až do dĺžky 28 cm, samci asi 20 cm. Náchylné sú na prechladnutie a dýchacie problémy. Nedávajú zimovať.
Korytnačka písmenková
(Chrysemys scripta elegans)
Rozšírená je najmä v strednej a východnej časti USA a na severe Mexika. Samce sú menšie než samice, majú dlhší chvost a dlhšie pazúry na predných nohách. Obýva hlbšie jazerá a rieky. Živia sa vodným hmyzom, rybami, obojživeľníkmi, vodnými slimákmi, vodnými rastlinami. Pri rozmonožovaní samica kladie 2 – 15 vajec neďaleko vody, mladé sa liahnu o 70 dní a dospievajú 8 – 10 ročné. Kŕmime ich hovädzím mäsom, srdcom, rybami, vodnými slimákmi, larvami komárov, bahenníkmi, dafniami, varenými vajcami, šalátom, vodnými rastlinami.
Vtáčkar
Vtáčkare rovnako ako ostatné pavúkovce, majú telo pokryté tvrdou chitínovou kostrou, ktorá nedokáže rásť zarovno s telom. Zahrňuje sa medzi druh, ktorý je medzi chovateľmi obľúbený, často chovaný a rozšírený. Oblasť jeho výskytu je Stredná a Južná Amerika, kde ako úkryt vyhľadáva rôzne korene, kúsky kôry alebo si sám hĺbi, resp. obýva už vytvorené nory po iných živočíchoch. Základné sfarbenie tohto vtáčkara je čierne, hnedé až čierno-modré, na zadočku má výrazné ohnivo-červené chĺpky. Samec je menšieho vzrastu a nepôsobí takým mohutným dojmom ako samica, pričom ich sfarbenie je dosť podobné. Navyše samec má aj tibiálne háky na konci makadiel. Samica dorastá do dĺžky 6 – 8 cm a samec 5 – 7 cm. Samička sa dožíva asi 15 – 20 rokov, samček 2 – 3 roky. Potrava sa skladá z rôzneho hmyzu, menších holíčat a cvrčkov.
Rybičky
Obývajú rozličné biotopy v tropických a subtropických klimatických pásmach.
Characidae (tetry) – je ich asi 50 druhov, žijú v Južnej Amerike hlavne v povodí Amazonu.
Skaláre – sú najznámejšie a najobľúbenejšie rybičky spomedzi cichlíd, aj oni patria do čeľade cichlíd.
Siluroformes – prísavníky, sumčeky, pancierničky. Majú niekoľko fúzikov, žijú samotársky na dne.
Belontiidae – sú to napr. bojovnice, guramy a kolizie. Majú jeden orgán, ktorý nemajú iné rybičky, a to labyrint, ktorý im umožnuje zachytávať atmosférický kyslík čo im pomáha adaptovať sa na nové prostredie.
Atherinidae – pre ne je charakteristické predĺžené telo čo je znakom dobrých plavcov.
Cichlidae – cichlidy žijú vo rôznych častiach sveta, preto dostávajú mená podľa toho kde žijú napr. cichlidy jazera Malawi, americké cichlidy – cichlazomy, africké cichlidy.
Koza domáca
(Capra hircus)
Kozy boli prvými hospodárskymi zvieratami domestifikovanými človekom. Predpokladá sa, že súčasné kozy pochádzajú z divých predchodcov žijúcich v suchých hornatých oblastiach a polostepiach centrálnej Ázie pred 10 000 rokmi. Koza domáca teda pochádza z divo žijúcej kozy bezoárovej (capra aegagrus). Je nenáročná na potravu, uspokojí sa s obhrýzaním tŕnistých kríkov, či spásaním tuhých tráv. Ľahko sa postaví na zadné nohy a dočiahne i listy na konároch nižších stromov. Koza domáca sa využíva na mlieko, mäso i kožu. Niektoré plemená sa chovajú špeciálne na mlieko, dávajú ročne až 660 l mlieka.
Emu hnedý
(Dromaius novaehollandiae)
Obýva stepi Austrálie a Tasmánie. Dospelý Emu je o niečo vyšší ako nandu papový. Je vysoký od 170 – 200 cm a váži okolo 50 kg. Samce sa od samíc takmer nelíšia. Samica znáša 6 – 12 tmavozelených vajec, z ktorých každé váži okolo 600 g a je približne 15 cm dlhé. Vajcia oparuje a zahrieva iba samec 52 – 66 dní. Mladé Emu sú pruhované a za potravou ich vodí samec, dokonca ich chráni aj pred samicou. Emu veľmi dobre behá a dokáže vyvinúť rýchlosť až 65 km/h. Vie dobre a vytrvalo plávať. Jeho potravu tvoria bobule, ovocie, zelené časti rastlín a drobné živočíchy.
Lama huanako
(Lama guanicoe)
Veľkosťou sa podobá jeleňovi, ale je oproti nemu omnoho ľahšia. Váži okolo 60 – 75 kg a dorastá do dĺžky 225 cm. Samice bývajú o niečo menšie. Je rozšírená vo vysokohorských oblastiach Kordilier do Ohňovej zeme až po južné Peru. Pohybuje sa po skalách a bežne ich vidíme vo výške 4 000 – 5000 m.n.m. Lama huanako žije v menších alebo väčších stádach a na jeho čele žije najsilnejší samec. Jednou vlastnosťou sa podobajú králikovi divému. Svoj trus pravidelne ukladajú na jedno miesto. Keď sa cítia v ohrození ich obrannou reakciou je vydávanie hlasného škrekotavého zvuku a pľutia na protivníka. Jeho potravu tvorí cez rok zelená pastva a v zime je to seno a ovocie.
Fretka
(Putorius furo)
Ide o šelmu z čeľade lasicovitých. Je to zdomácnená forma európskeho tchora tmavého. Má rovnako ako iné zvieratá svoj špecifický pach. Dožíva sa 5 – 10 rokov. Obdobie párenia je marec – august, mláďatá nosí 41 – 42 dní. Rodia sa holé a slepé. Hlavnou potravou fretiek je mäso, ako doplnok môžu byť mačacie granule a mlieko.
Amazoňan oranžovokrídly
(Amazona amazonica)
Je spoločenský papagáj, v prírode žijúci vo veľkých skupinách, ktoré sa zhlukujú na jednom obľúbenom mieste. Obývajú hlavne Strednú a Južnú Ameriku a Západoindické ostrovy. Patrí medzi šplhavé papagáje, ktoré však nesmierne radi lietajú. Pri odpočinku a vzájomnom čistení peria je pre ne nesmierne dôležité držať sa pokope. Radi sa kúpu a to či už v daždi, rose, sprche. Amazoňan v prírode ako aj v zajatí, je považovaný za veľmi hlučného papagája, čo závisí aj od druhu. Potrebuje veľké priestranstvo na prelet a vhodné konáre pre šplh. Vhodnou potravou sú kvalitné zmesi určené pre veľké druhy papagájov. Ponuka na trhu poskytuje špeciálne zmesi aj zvlášť pre tento druh. Naklíčenú potravu, vaječné zmesi, množstvo ovocia a zeleniny je vhodné podávať po celý rok, ale hlavne v období hniezdenia ako aj preperovania. Podiel bielkovín podaním v tvarohu, je raz za 10 dní veľmi dôležitým. Dospelosť amazoňana prichádza v 3 – 5 roku života. Pár zvyčajne hniezdi v lete, pretože po ňom nasleduje jesenné obdobie preperovania. Znáška závisí od druhu, ako aj jej inkubačné obdobie. Väčšinou pozostáva z 2 – 5 vajec a mláďatá sa liahnu cca v 26. – 28. deň. Mláďatá sa osamostatňujú po 12 týždňoch.
Papagájec vlnkovaný "Andulka"
(Melopsittacus undulatus)
Andulka pochádza z Austrálie, ktorú obýva takmer celú, okrem pobrežného pásma, najhojnejšia je ale v stredných častiach Austrálie. Dôležitým faktorom pre výskyt anduliek v prírode je dostupnosť vody. Ich najväčším nepriateľom je sucho, sú závislé od dažďa, preto migrujú po celej krajine a vyhľadávajú hlavne planiny kde rastie tráva. Je možné ju pozorovať vo veľkých kŕdľoch ale aj v malých skupinách. Tieto vtáčiky sa živia hlavne semenami lúčnych a klokaních tráv. Vyhľadávajú aj klíčiacu trávu, mladé výhonky rozličných rastlín a obhrýzajú kôru a púčiky eukalyptových stromov. Hniezdia v dutinách odumretých stromov, prednosť dávajú eukalyptom. Do hniezdnej dutiny samička znáša 4 – 6 vajíčok, na ktorých sedí asi 17 dní. Mladé andulky zostávajú v hniezde 31 dní. Hniezdenie sa obvykle opakuje aj viackrát za sezónu, čo však závisí od priaznivých podmienok.
Rozela pestrá
(Platycercus eximius)
Je rozšírená vo východnej Austrálii a v Tasmánii. Samce sú výraznejšie a krajšie sfarbené ako samice. Pôvodne tento druh obýval trávnaté porasty, v súčasnosti sa vyskytuje na kultúrnych stepiach. Niekedy zalieta do mestských parkov. Hniezdi v dutinách stromov. Samice znášajú 4 – 9 vajec. Doba sedenia je 22 – 24 dní. Vyliahnuté mláďatá opúšťajú hniezdo po 5 týždňoch. Rozely sa živia semenami, plodmi, výhonkami rastlín a larvami hmyzu.
Papagáj nádherný
(Polytelis swainsonii)
Chovatelia ho poznajú aj pod názvom "Baraband". Obýva Nový Južný Wales a Viktoriu (Austráliu). Zdržuje sa na stromoch, na brezách a na kvitnúcich eukalyptoch. Jeho potravu tvoria najmä trávnaté semená a kvety eukalyptov.
Korela chochlatá
(Nymphicus hollandicus)
Rozšírenie má vo vnútrozemí Austrálie. Obýva najmä otvorené buše. Dorasta do veľkosti 30 – 32 cm. Rozlíšenie pohlavia u prírodne zafarbených koriel je v intenzite sfarbenia. Samci majú prevažne žltú hlavu a líca, naopak u samíc je farba menej výrazná. Ako potrava jej slúžia semená najrozličnejších rastlín, mladé výhonky rastlín, púčiky stromov a kríkov, plodiny, ovocie, hmyz a jeho larvy. V zajatí jej potravu tvorí krmivo pre menšie papagáje, ktoré dopĺňame o senegálske proso, ovocie, zeleninu, púpavu. Vždy musia mat k dispozícii grit, piesok na trávenie a sépiovu kosť. Patria k spoločenským vtákom a dobre sa znášajú medzi sebou. Radi sa nechávajú rosiť vodou. Je vhodná na chov. Veľmi rýchlo skrotne, napodobňuje zvieratá, naučí sa niekoľko slov a melódií.
Hrdlička záhradná
(Streptopelia decaocto frivaldzsky)
Táto hrdlička pôvodne žila v Ázii a na Balkáne. Nie je sťahovavá, zostáva u nás aj za silnej zimy. Nežije v lesoch, ale zdržuje sa v blízkosti ľudských sídlisk, záhrad, v parkoch a sadoch. V zimných mesiacoch vyhľadáva miesta, kde je dostatok potravy (sklady s obilím a poľnohospodárske dvory). Hniezdi niekoľkokrát do roka. Živí sa rastlinnou potravou s prevahou semien kultúrnych rastlín (obilie, slnečnica), okrem toho sa živí aj semenami burín.
Holub domáci
(Columba livia f. domestica)
Je to vták, domestikovaná forma holuba skalného. Holub domáci je spoločenský, žije v kŕdľoch a hniezdi v kolóniách. Je výborný letec.. Pri sedení na vajciach a v starostlivosti o mláďatá sa obidvaja holuby pravidelne striedajú. Mláďatá sa liahnu za 17 až 18 dní od znesenia vajec. Je výhradne bylinožravec a rád si pochutí na najrôznejších semenách, strukovinách, obilných zrnách, orechoch, žaluďoch, travinách a lesných plodoch. Je chovaný pre mäso, ako druh zábavy a športu alebo pre poštové účely. Zdivený holub domáci je rozšírený v mestách vo veľkých kŕdľoch a je považovaný za škodcu. Svojim trusom znečisťuje budovy a prenáša choroby.
